Pri projektovaní technických zariadení budov nestačí správne navrhnúť jednotlivé systémy samostatne. Vykurovanie, chladenie, vzduchotechnika a ďalšie technické profesie vstupujú do rovnakého priestoru ako nosné konštrukcie, podhľady, priečky či ďalšie rozvody. To, čo je z pohľadu jednej profesie technicky správne, preto ešte nemusí byť realizovateľné po spojení všetkých častí projektu.
Práve v tejto fáze má význam BIM ako nástroj medziodborovej koordinácie. Pri BIM TZB nejde iba o vytvorenie trojrozmerného modelu rozvodov. Podstatná je práca s priestorovými väzbami, aktuálnymi podkladmi a informáciami, ktoré umožnia posudzovať jednotlivé profesie vo vzájomných súvislostiach.
BIM model nie je iba 3D výkres
Pri klasickej projektovej dokumentácii sú jednotlivé profesie často spracované v samostatných pôdorysoch, rezoch a detailoch. Koordinácia následne vyžaduje ich vzájomné porovnávanie a časť problémov sa môže prejaviť až pri podrobnejšom rozpracovaní projektu.
BIM umožňuje dostať stavebné konštrukcie a technické systémy do spoločného priestorového kontextu. Samotný 3D model však ešte nezaručuje kvalitnú koordináciu. Rozhodujúce sú správne vstupy, dohodnutý rozsah modelovania, aktuálnosť referenčných podkladov a spôsob, akým si jednotlivé profesie odovzdávajú zmeny.
Aj prístup podľa ISO 19650 pracuje s BIM v širšom kontexte manažmentu informácií počas životného cyklu stavby. Dôležité teda nie je iba to, čo je v modeli zakreslené, ale aj kto s informáciami pracuje, v akej fáze projektu vznikajú a ako sú medzi účastníkmi projektu spravované a odovzdávané.
Koordinácia TZB musí zohľadniť reálne priestorové nároky
Pri koordinácii technických zariadení budov nestačí overiť iba to, či sa jednotlivé rozvody geometricky zmestia do vyhradeného priestoru. Podľa typu systému treba zohľadniť aj izolácie, potrebné odstupy, spôsob vedenia a napojenia rozvodov, priestorové nároky armatúr a zariadení či prístup potrebný na montáž, kontrolu a servis.
Najvýraznejšie sa tieto požiadavky prejavujú v miestach s vysokou koncentráciou technológií. V priestore nad podhľadom sa môžu stretávať vzduchotechnické potrubia, potrubné rozvody vykurovania a chladenia, nosné konštrukcie a ďalšie technické systémy. Zmena výškovej úrovne alebo trasy jednej profesie môže následne ovplyvniť niekoľko ďalších.
Koordinácia preto nemá byť poslednou kontrolou už hotových profesijných projektov. Väčší význam má priebežne, keď ešte možno upravovať vedenie trás, polohy zariadení alebo priestorové rezervy bez rozsiahlych zásahov do ostatnej dokumentácie.
Detekcia kolízií je iba jedna časť koordinácie
Jednou z výhod práce s koordinovanými modelmi je možnosť identifikovať geometrické kolízie medzi jednotlivými prvkami. Typickým príkladom môže byť stret vzduchotechnického potrubia s nosnou konštrukciou alebo vzájomný prienik dvoch rozvodov.
Samotná automatická detekcia však ešte nepredstavuje vyriešený problém. Výstupy treba odborne vyhodnotiť, pretože nie každé softvérové upozornenie znamená reálnu kolíziu a nie každý problém vzniká priamym prienikom dvoch objektov.
Dve trasy sa napríklad nemusia geometricky dotýkať, napriek tomu môže ich umiestnenie znemožniť prístup k armatúre, kontrolnému otvoru alebo zariadeniu. Podobne môže byť systém v modeli priestorovo umiestnený správne, ale bez potrebnej rezervy pre montáž alebo servis.
Výstupom koordinácie preto nemá byť iba zoznam uzavretých kolízií. Podstatné je, aby boli relevantné konflikty odborne vyhodnotené, priradené príslušnej profesii, zapracované do modelu a po aktualizácii opätovne skontrolované.
Zmena jednej profesie môže ovplyvniť celý koordinačný priestor
Projekt budovy sa počas spracovania prirodzene vyvíja. Zmena dispozície od architekta, úprava nosnej konštrukcie alebo presun technologického zariadenia môže ovplyvniť trasy viacerých TZB profesií.
Pre efektívnu BIM spoluprácu je preto dôležité vedieť, z akých podkladov jednotliví projektanti vychádzajú a ktoré zmeny už boli zapracované. Aj detailne spracovaný model stráca koordinačnú hodnotu, ak obsahuje neaktuálne referencie.
Dôležitú úlohu môže mať aj otvorený dátový formát IFC, ktorý buildingSMART definuje ako otvorený a na konkrétnom softvéri nezávislý štandard pre výmenu informácií o stavbách. IFC podporuje výmenu modelových informácií medzi rôznymi softvérovými nástrojmi. Rozsah a kvalitu prenesených údajov však treba vždy posudzovať podľa konkrétneho exportu, importu a požiadaviek projektu.
Úroveň podrobnosti musí mať jasný účel
Pri BIM projektovaní nie je cieľom vytvárať čo najpodrobnejší model bez ohľadu na fázu projektu. Iné informácie sú potrebné počas návrhu a priestorovej koordinácie a iné pri príprave podkladov bližších realizácii.
Preto samotné označenie LOD nie je náhradou za dohodnutý rozsah modelovania a požadovaných informácií. Ten musí zodpovedať účelu modelu, fáze projektu a požiadavkám zadávateľa.
Pri službe BIM TZB spoločnosť HCAC uvádza spracovanie BIM dokumentácie v prostredí Autodesk Revit a možnosť pracovať podľa požiadaviek projektu s úrovňami LOD 300, LOD 350 alebo LOD 400. Podľa informácií na webe klienta môže byť výstup odovzdaný aj vo formáte IFC.
Koordinácia technických profesií je spoločná úloha
Projektant TZB nemôže pri BIM spolupráci fungovať izolovane. Potrebuje nadväzovať na architektonické a stavebné riešenie, rešpektovať priestorové nároky ostatných profesií a zároveň včas komunikovať požiadavky vlastných systémov.
Architekt potrebuje vedieť, aký priestor technické zariadenia vyžadujú. Projektant stavebnej časti musí poznať miesta, kde rozvody ovplyvňujú konštrukcie. Investor alebo developer potrebuje dostatočne presné informácie na rozhodovanie a realizačný tím dokumentáciu, podľa ktorej možno navrhnuté riešenie skutočne zhotoviť.
BIM vytvára prostredie, v ktorom možno tieto väzby identifikovať skôr, ale nenahrádza odbornú komunikáciu medzi profesiami. Kvalita koordinácie stále závisí od projektantov, ktorí dokážu vyhodnotiť technické dôsledky jednotlivých zmien a nájsť riešenie prijateľné pre celý projekt.
Kvalitná projektová koordinácia sa prejaví pri realizácii
Význam koordinácie sa naplno ukazuje vo chvíli, keď sa projekt presunie zo softvéru na stavbu. Konflikt, ktorý je možné v projektovej fáze vyriešiť úpravou trasy alebo polohy zariadenia, môže počas realizácie znamenať zásah do už pripravených konštrukcií, zmenu montážneho postupu alebo potrebu dodatočne prepracovať časť dokumentácie.
To však neznamená, že BIM dokáže automaticky odstrániť všetky zmeny počas výstavby. Jeho prínos spočíva predovšetkým v tom, že umožňuje podstatnú časť priestorových a koordinačných problémov identifikovať v čase, keď sa ešte pracuje s projektom, nie až s hotovou konštrukciou.
Dobre nastavená BIM TZB spolupráca preto prepája modelovanie s odbornou koordináciou jednotlivých technických profesií. HCAC pri svojej službe uvádza koordináciu profesií, kontrolu priestorových väzieb a odhaľovanie kolízií ešte pred realizáciou. Práve tento spôsob práce dáva BIM pri technických zariadeniach budov reálny význam: model nie je cieľom projektu, ale nástrojom na prípravu koordinovaného technického riešenia.